S trollingom, alebo, aj „po našom“ trolovaním sa dnes už nie je obtiažne stretnúť. Trolling sa stal obľúbeným športom v internetovom prostredí, či už ide o jednoduchý kratochvíľ vo forme neškodnej zábavy hádania sa s ľuďmi na internete, alebo, či ide o celé politicko-mocenské kampane. Autorkou výskumu a článku je sociologička na Atlantickej univerzite vo Floride.
Fenomén trollingu je v posledných rokoch rozoberanou témou číslo jeden. Vo svojom zárodku neškodné minikampane prostredníctvom e-mailov, chatov či fór, na ktorých sa rozširovali neškodné, deviatné názory, dnes témou číslo jeden, aj vďaka tak veľkým spoločenským témam ako americké prezidentské voľby, pochody Black Lives Matter a podobne. Trolling sa stal dáždnikovým termínom pre mnoho antispoločenských, vyslovene nekorektných spôsobov správania na internete.
Jednoznačná definícia toho, čo je trolling je však mimoriadne obtiažna. Trolling môže mať rôzne formy, od „vandalizmu“ Wikipédie, spamu na Instagrame, či obťažovania na Facebooku. O to obtiažnejšie je trolling uchopiť a identifikovať, pretože to, čo sa nás, ako obetí trollingu dotýka je nesmierne subjektívne. Niektorí ľudia s „hrošou kožou“ môžu byť voči trollingu imúnni, iní voči nemu môžu byť naopak hypersenzitívni. Vo všeobecnosti sa však trolling dá zhrnúť do nasledovnej formuly – správanie, ktorého cieľom je vyvolať reakciu. Medzi odborníkmi na ľudské správanie je však kontroverzná aj kategorizácia toho, čo spadá pod trolovanie. Je to každé problematické správanie na internete? Sú to vtipné, aj keď nie vždy úplne, politicky nekorektné mémy? Nikto nevie. V každom prípade sa odborníci zhodujú na jednom. Je potrebné diskutovať o tom, čo reálny trolling je.
Z opačného póla spektra, najmä čo sa týka silne feministických alebo antirasistických platforiem je trolling z hľadiska sociálneho diskurzu braný príliš ľahkovážne. Názory na trolovanie, ktoré plynú z tohto spektra kanálov často naznačujú, že aj jednoduché, každodenné „vtipkovanie“ je jadrom toho, čo je trolling, pretože vo svojej podstate má za úlohu útočiť na ľudí na internete. Podľa odborníkov a študentov z takto zameraných platforiem sa „štúdie“ trollingu príliš zaoberajú tým, z čoho trollovanie pozostáva a príliš málo sa sústredí na to, čo trolovanie vyvoláva. Najmä, čo sa týka obetí tohto fenoménu.
No a čo sa týka anonymne opýtaných ľudí rôznych pohlaví, veku a zamestnania, ktorí sa s trollingom stretli alebo stretávajú tak trolling znamená prevažne obťažovanie s vyslovene negatívnym úmyslom, spojeným s provokovaním k reakcii druhého človeka. Okrem toho je trolling vnímaný často ako kolektívna forma „šikany“ aj napriek tomu, že ho najčastejšie podstupujú práve individuáli. Podľa opýtaných trolovanie vytvára akýsi skupinový lynč, ktorý sa dotýka najčastejšie politicky alebo spoločensky znevýhodnených minorít.
Trolling je často taktiež, možno trocha prekvapivo, vnímaný ako útok, ktorý nemá jasne identifikovateľný cieľ, avšak zasahuje všetky „súčasti“ toho, čo človek znamená súčasne. Nejedná sa teda o čisto rasovo, triedovo alebo pohlavne motivovanú šikanu, ale o súbor všetkých faktorov. Ešte prekvapivejším záverom je však názor respondentov na stretávanie sa s trollingom. Podľa opýtaných je dnes už trolovanie normou a niečim očakávaným naprieč všetkými sociálnymi platformami.
Najdôležitejším poznatkom, z odpovedí respondentov je však to, že trolling podľa nich nemá za úlohu pobaviť publikum, či „znehodnotiť“ diskusiu natoľko, aby sa stala nefunkčnou. Naopak, trolling je nástroj, ktorým sa diskusia odvracia od svojho pôvodného zámeru tak, aby sa nehovorilo o tom, o čom diskusia má byť. Ide tak o zastieranie tém, ich deflektovanie prostredníctvom vyvolania negatívnych emócií u terčov trollingu. Zo 120 opýtaných viac než 100 hovorí o trollingu priamo ako o internetovej šikane. Zvyšok, aj keď nie úplne kolektívne, o trolovaní hovorí taktiež aj ako o nástroji, ktorý búra debatu – prostredníctvom spamu, nesúvisiaceho obsahu a podobne.
Instagram ako platforma, ktorá najviac „odmeňuje“ prosociálne správanie sa logicky stáva najčastejšie aj terčom trolovacích akcií, so zameraním na ten najjednoduchší útok, útok na samotnú osobu. Mnoho z respondentov sa práve na tejto sieti stáva terčom útokov, ktoré sú cielené na výzor či etnicitu človeka. To je sčasti umožnené práve aj foto-centrickým obsahom tejto platformy. Vďaka takýmto útokom potom ľudia samotní strácajú motiváciu využívať tieto platformy k vyslovovaniu vlastného názoru, práve kvôli často útočným, nevrlým reakciám publika.
Jakub Bizub
Zdroj:
Ortiz, S.M. (2020) – Trolling as a Collective Form of Harrasment: An Inductive Study of How Online Users Understand Trolling. Department of Sociology, Florida Atlantic University. https://journals.sagepub.com/doi/10.1177/2056305120928512
Mediální proroci 
Díky za příspěvek! Můžete přidat představení autora/autorky?
To se mi líbíTo se mi líbí
Díky za článek, vždy mě zajímalo, co člověka vede k tomu, aby „trollil“. Podle mě by právě zdroj motivace by mohl sloužit k nějakému roztřídění tohoto fenoménu, protože jak vyplývá z článku, v současnosti to do trollingu spadá široká škála aktivit.
Dalším faktorem třídění by mohla být soustavnost, protože si myslím, že snad každý občas napsal kousavý komentář, který byl postaven např. na překlepu v původním příspěvku či jednoduché slovní hříčce, případně měl za cíl demonstrovat autorovi názoru, který se nám nelíbí, co si o něm myslíme. Nicméně dělá z nás takovéto ad hoc jednání trolla? Určitě jde o fenomén, který si zaslouží hlubší zkoumaní, protože je možné, že v některých konverzacích věnujících se politickým tématům může jít o organizovaný a cílený útok, který má za cíl diskuzi ve veřejné sféře v daném případě bojkotovat. Stejně tak si umím představit organizované napadání na objednávku v rámci konkurenčního boje mezi influencery. A je otázkou, zda lze podobné jednání řadit do stejné kategorie, jako když někdo v podstatně náhodně okomentuje příspěvek nějakým memečkem, byť vůči příspěvku útočným.
To se mi líbíTo se mi líbí